Evaluation of Scientific Outputs with a Focus at Mass Communication – A Case Study from Slovakia
Extended Book Review/Discussion Paper
DOI:
https://doi.org/10.33077/uw.24511617.sm.2024.2.804Słowa kluczowe:
komunikacja, etyka, badania, neoliberalizm, ocena wynikówAbstrakt
The analytical-polemical extended book review loosely follows the earlier polemic initiated in the Czech journal Filosofický časopis and complements the descriptive contribution published in the Slovak journal Otázky žurnalistiky. In this way the issue of evaluating scientific outputs is being transferred in the form of a pars pro toto analysis to the field of journalism and mass media research, or mass communication. The main issues of the original discussion, which is relevant globally, particularly in Central and Eastern Europe, were: who is responsible for (in many cases) the problematic current state of sciences, in particular, social sciences, and how should we evaluate (and categorise) the outputs of scientists. This contribution argues that the root of the problem is not neo-liberalism (or, for that matter, its twin – capitalism), but the often dysfunctional and, in many cases, largely formal system of (self-)evaluation of scientific outputs. Therefore, the solution lies in carrying out any chosen method of evaluating scientific outputs in a meaningful way. This also means application of a combination of assessment of academic outputs (i.e. use at least two of many appropriate assessment approaches simultaneously). Using the example of output from the field of mass media or mass communication, it is shown that only quantitative reporting of academic outputs (‘metrics’) is not sufficient. Moreover, only in the qualitative evaluation there is present the criterion of the usefulness of scientific outputs for society that should be taken into account. At the same time, in this way the statistical method of reporting scientific activity retrospectively is verified. In the end, this combined approach will also answer whether it makes sense for the society to finance any research or publication activity down to the level of a particular researcher. In this context, the contribution points to the problematic scientific and pedagogical value, and generally low social value, of a specific output in the field of the philosophy of communication, claimed to be a ‘scientific monograph’ originally intended as a theoretical guide for scientific research in the given area.
Bibliografia
Bencherki, N., & Cooren, F. (2019). Philosophy of Communication. Oxford Bibliographies. https://doi.org/10.1093/OBO/9780199756841-0123 DOI: https://doi.org/10.1093/obo/9780199756841-0123
Bilasová, V. (1986). Súčasná filozofická hermeneutika. Filozofia, 41(5), 627–629.
Bystřický, J. et al. (2014). Mediálni moderna: Studie k soudobým formám de-abstrakce a mediality. Červený Kostelec: Publisher Pavel Mervant.
Castillo, A., & Carretón, C. (2010). Investigación en Communicación. Estudio bibliométrico de las Revistas de Comunicación en Espaňa. Communicación Y Sociedad, XXIII(2), 289–327. DOI: https://doi.org/10.15581/003.23.36234
Catillo-Esparcia, A., Rubio-Moraga, Á., & Almansa-Martínez, A. (2012). Communication Research. Bibliometric analysis of the most-cited ISI-indexed Journals. Revista Latina de Communicacíon Social, 067, 247–267. DOI: https://doi.org/10.4185/RLCS-067-955-247-267-EN
Chan, K. L. (2023). Intelligence Capital Index. Retrieved June 14, 2023, from http://www.kailchan.ca/wp-content/uploads/2017/04/KC_Intelligence-Capital-Index-full-results-and-methodology_Apr-2017_v2.pdf
Chang, B., & Butchart, G. C. (Eds.). (2012). Philosophy of Communication. MIT Press.
Coeckelbergh, M. (2022). The Political Philosophy of AI. An Introduction. Wiley.
Flusser, V. (2022). Komunikológia. Bratislava: Mediálny inštitút.
Folentová, V. (2016). Nový profesor Bátora: V medzinárodnom výskumnom tíme sú naši vedci intelektuálni otroci. Denník N. Retrieved from https://dennikn.sk/467835/novy-profesor-batora-polovicu-vysokych-skol-nas-treba-zrusit/?ref=inc&_ga=2.140315956.644190868.1682483334-586288445.1678200163
Fridmanová, M. (2007). Hermeneutika živého, A. Kliková – K. Kleisner (eds.), rec. Filozofia, 62(7), 645–648.
Gadamer, H. G. (2000). Sémantika a hermeneutika. Filozofia, 55(4), 347–353.
Gálik, S. (2012). Filozofia a médiá: k filozofickej reflexii vplyvu médií na utváranie (súčasnej) kultúry. Bratislava: IRIS.
Gregušová, S. (2005). Infotaimentizácia mediálnho spravodajstva. Slovenské divadlo, 53(4), 315–422.
Hacek, J. (2022). Vzdelávanie žurnalistov v oblasti médií na Slovensku. Otázky žurnalitiky, 65(3–4), 12–20.
Hajduk, Ľ. (2015a). Between liberal and communitarian understanding of media. In Media and society [elektronický zdroj]: scientifical papers (pp. 45–49). Bački Petrovac (Serbia): Visoka škola zdravstva i socijalnog rada Svete Elizabete.
Hajduk, Ľ. (2015b). A contemporary media philosophy. In Media and society [elektronický zdroj]: scientifical papers (pp. 13–21). Bački Petrovac (Serbia): Visoka škola zdravstva i socijalnog rada Svete Elizabete.
Hajduk, Ľ. (2021a). Communication and Media Research. Bratislava: Paneurópska vysoká škola.
Hajduk, Ľ. (2021b). Filozofické kontexty komunikácie. Bratislava: Paneurópska vysoká škola.
Hassan, R., & Sutherland, T. (2017). Philosophy of Media. A Short History of Ideas and Innovations from Socrates to Social Media. Routledge. DOI: https://doi.org/10.4324/9781315515618
Herbold, S., Hautli-Janisz, A., Heuer, U., Kikteva, Z., & Trautsch, A. (2023, 24 April). AI, write an essay for me: A large-scale comparison of human-written versus ChatGPT-generated essays. arXiv:2304.14276v1 [cs.CL]. https://doi.org/10.48550/arXiv.2304.14276 DOI: https://doi.org/10.1038/s41598-023-45644-9
Hoferek, S. (2024, March 14). Ako som napísal knižku s pomocou umelej inteligencie. [Blog Post]. Retrieved from https://dennikn.sk/blog/3882145/ako-som-napisal-knizku-s-pomocou-umelej-inteligencie
Horák, O. (2023, May 19). Vedeckú prácu vydal každé štyri dni. Podozrenie z plagiátu Mariána Brestiča prešetrí etická komisia. Denník N. Retrieved June 14, 2023, from https://dennikn.sk/3371473/vedecku-pracu-vydal-kazde-styri-dni-podozrenie-z-plagiatu-mariana-brestica-presetri-eticka-komisia/?ref=list
Hosseini, M., Rasmussen, L. M., & Resnik, D. B. (2023). Using AI to write scholarly publications. Accountability in Research, 1–9. https://doi.org/10.1080/08989621.2023.2168535 DOI: https://doi.org/10.1080/08989621.2023.2168535
Hudecová, S. (2022). Hodnotenie vedy a výskumu – viditeľnosť vedy. Bratislava: CVTISR.
Jakubowicz, K. (2013). Nová ekologie médií – Konvergence a mediamorfóza. VeRBuM.
Kollár, R., Rimegová, K., & Siekierzynska, O. (2023). Prečo slovenské vysoké školy zaostávajú v svetových rebríčkoch. Úrad vlády Slovenskej republiky.
Krämer, S. (2015). Medium, Messenger, Transmission. An Approach to Media Philosophy. Amsterdam: Amsterdam University Press. DOI: https://doi.org/10.5117/9789089647412
Krtilová, K. (n.d.). Filosofie médií a změna paradigmat / Medienphilosophie und Paradigmenwechsel. Retrieved June 14, 2023, from http://www.flusserstudies.net/sites/www.flusserstudies.net/files/media/attachments/filosofie-paradigmat.pdf
Leško, V. (2021). Fenomenológia ducha – Jednota filozofie a dejín filozofie. Filozofia, 76(5), 364–376. https://doi.org/10.31577/filozofia.2021.76.5.4 DOI: https://doi.org/10.31577/filozofia.2021.76.5.4
Malík, B. (n.d.). Hermeneutika. Metodický list k výučbe vybraných filozofických tém cez problémy. Retrieved June 14, 2023, from https://www.statpedu.sk/files/sk/metodicky-portal/metodicke-podnety/socialna-filozofia-metodicky-list.pdf
Marcelli, M. (n.d.). Flusser a metafyzika. Retrieved June 14, 2023, from http://www.flusserstudies.net/archive/flusser-studies-05-november-2007-special-czech-issue
McChesney, R. W. (2009). Problém médií. Jak uvažovat o dnešních médiích. Grimmus.
MŠ SR (2023). Výsledky periodického hodnotenia. Retrieved from https://ver.cvtisr.sk/výsledky
Nemec, R. (2016). Úvodné state z filozofickej hermeneutiky II. Trnava: Dobrá kniha.
Novosád, F. (1979). Hermeneutika a výklad historického diania. Filozofia, 34(2), 218–230.
Novosád, F. (1994). Hermeneutika pozadia. Filozofia, 49(2), 65–71.
Pechar, J. (2007). Problémy fenomenologie. Od Husserla k Derridovi. Praha: Filosofia.
Peregrin, J. (2022). Recenze: Marek Hrubec – Martin Kopecký (eds.): Nová vědecká éra? Od byrokratické komerce ke kreativitě ve veřejném zájmu. Praha, Nakladatelství Epocha 2021, p. 160. Filosofický časopis, 70(3), 607–613.
Profant, M. (2023). Kritéria místo politiky? Odpověď Jaroslavu Peregrinovi. Filosofický časopis, 71(1), 169–173.
Qi, J., Monod, E., Fang B., & Deng, S. (2018). Theories of Social Media: Philosophical Foundations. Engineering, 4(1), 94–102. https://doi.org/10.1016/j.eng.2018.02.009 DOI: https://doi.org/10.1016/j.eng.2018.02.009
Sámelová, A. (2014). Moderná racionalita a režimy pravdy v realite slovenských médií/Modern rationality and the regimes of truth in reality of the Slovak mass media. In L. Bohunická (Ed.), Filozofia, veda, literatúra (pp. 167–174). Bratislava: UK/Stimul.
Schiaffonati, V. (2003). A Framework for the Foundation of the Philosophy of Artificial Intelligence. Minds and Machines, 13, 537–552. https://doi.org/10.1023/A:1026252817929 DOI: https://doi.org/10.1023/A:1026252817929
Sivák, J. (2020). Husserlova teória imaginácie a „nová fenomenológia” M. Richira. Filozofia, 75(5), 401–417. DOI: https://doi.org/10.31577/filozofia.2020.75.5.5
Stadtrucker, I. (2007). Teória masmediálnej (dis)komunikácie. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov.
Šíp, R. (2010). Hroch, Jaroslav: Filozofická, strukturální a hlubinná hermeneutika. Filozofia, 65(9), 914–917.
ÚHP MF SR a IVP MŠVVaŠ SR. (2017): Revízia výdavkov na vzdelávanie. Záverečná správa. Retreieved June 14, 2023, from https://www.minedu.sk/data/att/14213.pdf
Višňovský, E. (2023). Filozofická reflexia akademického bytia. Filosofický časopis, 71(1), 159–167.
Vydrová, J. (2010a). Cesty fenomenológie: fenomenologická metóda neskorého Husserla. Pusté Úľany: Schola Philosophica.
Vydrová, J. (2010b). Hraničné fenomény. Radikalizovaná fenomenológia a proti-metóda. Filozofia, 65(1), 165–177.
Vydrová, J. (2015). Fenomenológia a kubizmus – možnosti zblíženia. Filozofia, 70(10), 831–841.
Vydrová, J. (2020). Stručný úvod do fenomenológie. O fenoméne (vysokoškolská učebnica). Trnava: Filozofická fakulta TU v Trnave.
Pobrania
Opublikowane
Jak cytować
Numer
Dział
Licencja
Prawa autorskie (c) 2023 Andrej Skolkay
Utwór dostępny jest na licencji Creative Commons Uznanie autorstwa – Użycie niekomercyjne 4.0 Międzynarodowe.
Publikacje na łamach „Studiów Medioznawczych” ukazują się na zasadach odpowiadających licencji Creative Commons Uznanie autorstwa-Użycie niekomercyjne 4.0 Międzynarodowe (CC BY-NC 4.0).